Keď sa na konci 19. storočia začali stavať fabriky vo veľkom, ľudstvo bolo úplne ohúrené a nezamýšľalo sa nad možným negatívnym dopadom. Ten na seba nenechal dlho čakať a naplno sa prejavil vo forme smogu. O tomto neatraktívnom fenoméne počúvame takmer denne zo všetkých strán. Aký je vplyv smogu na našu pleť?

Nebol tu odjakživa

Čo máme rozumieť pod pojmom smog? Najstručnejšou a najjednoduchšou definíciou je, že ide o znečistenie vzduchu rôznymi neprirodzenými časticami. Medzi  tieto negatívne pôsobiace látky patria nielen chemické zlúčeniny (predovšetkým oxidy síry a dusíka) vznikajúce pri rozličných výrobných procesoch, ale aj miniatúrne pevné čiastočky nečistôt a prachu. Takáto zmes  je príznačná svojou agresiou – poškodzuje životné prostredie, narúša povrchy stavieb a, čo je obzvlášť znepokojujúce, nepriaznivo vplýva na ľudský organizmus.

Bariéra, ktorá musí odolávať vonkajším vplyvom

Hoci sa v súvislosti so smogom hovorí najmä o nebezpečenstve, ktoré vyplýva z jeho vdychovania, pľúca nie sú jediným orgánom, ktorý sa musí vyrovnávať s jeho nepriaznivými účinkami. Smogom trpí totiž aj naša pokožka.

Koža, najväčší orgán ľudského tela, tvorí hranicu medzi vonkajším a vnútorným prostredím a plní veľké množstvo dôležitých funkcií. Jej zdravie ovplyvňujú nielen vnútorné procesy organizmu, ale aj vonkajšie faktory, teda to, s čím prichádza do kontaktu, ako sú aj škodlivé častice v ovzduší. Spolu s prídavnými orgánmi kože, akými sú vlasy, nechty či chlpy, je na vplyvy vonkajšieho prostredia najcitlivejšia.

Ozón a radikály

Za poškodzovaním pokožky stojí celkom komplikovaný proces. Veľkú úlohu v ňom zohráva ozón, ktorý je podstatnou súčasťou samotného smogu. Možno si poviete, že na tom nie je nič zlé, ozónová vrstva nás predsa chráni pred ultrafialovým slnečným žiarením. Je v tom však veľký rozdiel. Ozónová vrstva je súčasťou stratosféry a nachádza sa vo výške 25 až 35 km nad zemským povrchom. Zato ozón v smogu sa nachádza v najspodnejšej časti atmosféry Zeme – v troposfére. Tu slnečné lúče rozkladajú ozón na voľné častice –  radikály.

Tieto neviditeľné častice, nachádzajúce sa v našej blízkosti, narážajú do ľudskej pokožky a postupne z nej odštepujú vitamín E a časti bunkovej steny. Následkom tohto celého procesu je nielen vysušená pleť spôsobená nedostatkom vitamínu, ale aj možný vznik kožných ochorení, medzi ktoré patrí aj rakovina kože.

Ešte stále existujú miesta, ktoré môžeme označiť ako „smogom nepoškvrnené". Faktom však je, že pri dnešných podmienkach je takmer všade, pričom sa koncentruje do svetových metropol. Je vedecky dokázané, že u ľudí žijúcich v oblastiach so zvýšenou hladinou smogu, je okrem iného aj vyššie riziko vzniku nepríjemného atopického ekzému. Tiež sa ľudom z väčších miest so znečisteným ovzduším tvoria vo vyššej miere na pokožke pigmentové škvrny.

Predčasné starnutie a pomalšie hojenie

Vplyvom smogu tiež dochádza k veľmi nežiadúcemu javu – k predčasnému starnutiu pokožky. Nutnosť neustálej obnovy buniek na povrchu pokožky totiž spôsobuje jej skoršiu opotrebovanosť. Tá sa prejaví stratou elasticity a vznikom vrások už vo veku, v ktorom by sme na vrásky nemali ani pomyslieť. Takisto je dôvodom pomalšieho uzdravovania už existujúcich kožných ochorení.

Ochrana pokožky

Síce nedokážeme zo dňa na deň odstaviť všetky továrne, všetky škodliviny z prostredia a zabrániť tak vzniku smogu, vieme aspoň čiastočne svoju pokožku chrániť. K základom patrí dôsledná hygiena, pravidelná hydratácia, vyživovanie pokožky a jej ochrana pred UV žiarením.

Ak nosíte make-up, snažte sa vybrať taký, ktorý obsahuje minerály – tie si so smogom vedia poradiť. Hneď ako je to možné, make-up si zotrite. Najväčšou nevyhnutnosťou je pleť poriadne zbaviť všetkých nečistôt. Každodenné večerné čistenie pleti vhodnými prípravkami je základom prevencie. Niekedy je však na prevenciu neskoro. Ak už teda pokožka trpí nejakým ochorením či dočasne zhoršeným stavom (je napríklad poškodená, citlivá, vysušená, zapálená), je potrebné prispôsobiť starostlivosť danému stavu pokožky a čím skôr ju dať do poriadku, aby mohla opäť dostatočne plniť svoju ochrannú funkciu.