Zvýšená výkonnosť, pozitívne myslenie, lepšia nálada patria k blahodarným účinkom slnka na človeka. Žiaľ, neostáva len pri takomto pôsobení. Preto sa toľká pozornosť venuje nevyhnutnosti ochrany pred slnečným žiarením. Čo nás ohrozuje a ako sa efektívne chrániť pred slnkom?

Aké žiarenia rozlišujeme

Určite ste si už všimli, že niektoré kozmetické prípravky na ochranu pokožky pred slnečným žiarením zvyknú uvádzať na obaloch skratky UVB či UVA. Toto súvisí s faktom, že slnečné žiarenie, ktoré sa k nám dostáva, pozostáva z niekoľkých druhov žiarení:

  •  ultrafialové (tvorí cca 5 % zo slnečného žiarenia)– sa skladá z krátkovlnného ultrafialového žiarenia (UVB), dlhovlnného žiarenia (UVA) a ultrafialového žiarenia, ktoré je takmer úplne pohlcované ozónovou vrstvou (UVC),
  •  viditeľné (cca 50 %) – pre organizmus väčšinou neškodné,
  •  infračervené (cca 45 %) – spôsobuje zahrievanie organizmu.

Práve ultrafialové žiarenie (UVB a UVA) predstavuje pre náš organizmus riziko, a preto sa pred ním potrebujeme chrániť.

UVB žiarenie preniká viac-menej len do najvrchnejšej časti kože (epidermis) a napríklad okenné sklo ho neprepúšťa. Minimálny ochranný faktor (SPF) je pri tomto druhu žiarenia stanovený na stupeň 6.

UVA žiarenie na rozdiel od UVB preniká hlbšie do kože (na úroveň zamše a podkožia) a kožné zmeny spôsobené týmto žiarením sa prejavujú zväčša až po rokoch. Číre sklo ho dokáže filtrovať len v rozmedzí 30 – 50 %. Z celkového UV žiarenia tvorí toto žiarenie až 90%.

Negatívne účinky UV žiarenia na kožu

UV žiarenie môže spôsobiť nejeden zdravotný problém. Vystavenie sa žiareniu môže viesť  napríklad:

  • k tvorbe kožných nádorov (bolo dokázané, že používanie ochranných prípravkov zohráva dôležitý význam v prevencii vzniku nádorov; predpokladá sa, že 60 – 90 % nových melanómov vzniká v dôsledku zvýšeného vystavenia sa slnečnému žiareniu);
  • k narušeniu imunitného systému (prejaví sa napríklad negatívnou aktiváciou imunitných buniek, čo vedie k poškodeniu tkaniva a k zápalovej reakcii);
  • k vzniku imunosupresie a imunotolerancie (ide o obmedzenie schopnosti organizmu reagovať na podnet tvorbou protilátok);
  • k podpore starnutia kože (koža stráca pružnosť, elasticitu)
  • k narušeniu mikrocirkulácie v koži (cievy sa rozširujú, cievna stena stráca pružnosť, cievy strácajú funkčnosť...);
  • k problémom so zrakom (zápalové ochorenie očnej rohovky, spojiviek, šedý zákal);
  • k vzniku fotoalergie (kožná alergická reakcia vyvolaná slnečnými lúčmi) atď.

 

Obmedzená schopnosť kože chrániť sa

V prvom rade treba povedať, že koža sa do istej miery dokáže chrániť sama. Má schopnosť opraviť poškodenú DNA, a teda znížiť rozsah poškodenia buniek, ku ktorému došlo pôsobením slnečného žiarenia. Žiaľ, schopnosť kože chrániť samú seba nie je dostatočná. Ak je nechránená koža vystavená slnečnému žiareniu dlhší čas, vlastné ochranné mechanizmy nestačia. Dochádza teda k preťaženiu opravných mechanizmov DNA, bunky v dôsledku nadmerného poškodenia UV žiarením odumrú, alebo sa zdeformujú. Môžu tiež prežívať s poškodenou genetickou informáciou, čo neskôr môže viesť k bujneniu nádoru. Takéto poškodenia kože sú nezvratné.

Ako sa chrániť pred UV žiarením

Keby sa povedalo, nechoďte radšej von či neseďte pri okne, asi málokto by poslúchol. „Von“ predsa chodíme z rozličných dôvodov, nielen tých zábavných a oddychových. Preto sme vystavovaní žiareniu a úmerne k intenzite slnka sa treba aj chrániť. Je dobré dodržiavať niekoľko zásad:

  • obmedziť pohyb na slnku (medzi 11 – 14 hodinou je hodnota žiarenia najvyššia, predstavuje zhruba 50 % z celkovej dennej dávky UV žiarenia) a v rámci možností pohybovať sa či oddychovať v tieni;
  • primerane chrániť pokožku oblečením (nezabúdať na pokrývku hlavy) - existuje už aj oblečenie s UPF (ochranný UV faktor textílií), ak sa vám však nechce hľadať odevy s ochranným faktorom, potom je dobré pamätať si, že najlepšiu ochranu poskytuje polyester, nylon, vlna a hodváb;
  • nosiť slnečné okuliare s ochrannými UV filtrami;
  • používať kozmetické prípravky, ktoré slúžia na ochranu pred UV žiarením.

Vyhnúť sa kožnej neznášanlivosti a pripraviť svoju pokožku na slnko môžeme tiež pomocou výživových doplnkov.

Aké kritériá by mal spĺňať ochranný kozmetický prípravok

Kozmetických prípravkov je v súčasnosti v ponuke veľa. Nie každý však poskytuje ochranu rovnako účinne. Je preto dôležité, aby ste si pri výbere dali záležať. Optimálny ochranný prípravok:

  • poskytuje ochranu pred UVB aj UVA žiarením (žiadny prípravok neochráni kožu na 100 %, pozor teda na produkty, ktoré sa takouto účinnosťou chvália; zároveň majte na pamäti, že všetky prípravky je potrebné aplikovať opakovane, nestačí teda raz za deň);
  • je vodeodolný, fotostabilný a termostabilný;
  • nie je toxický voči štruktúram kože (ochranné prípravky pred slnečným žiarením sú vytvárané kombináciou dvoch, troch účinných zložiek;  tieto zložky delíme na chemické filtre, organické nerozpustné pigmenty a minerálne filtre; zatiaľčo pri chemických filtroch vzniká napríklad riziko alergickej reakcie a fotonestability,  minerálne filtre, ako napríklad oxid titaničitý či zinočnatý, sú netoxické k organizmu, sú fotostabilné a termostabilné a vhodné aj pre citlivú a detskú pokožku);
  • nesie so sebou len nízke riziko vzniku alergickej reakcie;
  • uvedený stupeň ochrany SPF (nízka ochrana = SPF 2 – 12, stredne vysoká = 12 – 30, vysoká = SPF 30 – 50, veľmi vysoká = SPF 50+)
  • nezanecháva biely film po aplikácii na kožu (toto kritérium je však skôr estetického charakteru).

Pri výbere stupňa ochrany (SPF) treba okrem intenzity slnečného žiarenia brať do úvahy, aký ste fototyp. Základná charakteristika hovorí, že fototyp I – sa vždy sa spáli, nikdy nepigmentuje, fototyp II – zvyčajne sa spáli, niekedy pigmentuje, fototyp III – niekdey sa spáli, dobre pigmentuje, fototyp IV – nikdy sa nespáli, vždy pigmentuje. Najvyšší stupeň ochrany si vyžaduje fototyp I, najnižší fototyp IV.

Voľbu kozmetického prípravku prispôsobujte tiež špecifikám vašej kože, akými sú napríklad pokožka s jazvami či po laserových zákrokoch, pokožka netolerujúca chemické filtre, pokožka so sklonom k fotoalergiám a podobne).

Ak ste už raz ochranný prípravok otvorili, odporúča sa nenechávať si ho do ďalšej sezóny.  Dostatočné množstvo by ste mali aplikovať na kožu ešte pred odchodom z domu. Ak ste vystavení žiareniu dlhšiu dobu (napríklad ste na dovolenke pri mori), potom aplikáciu treba opakovať v pravidelných intervaloch (cca raz za dve hodiny) a aj po každom kúpaní. Zároveň majte na zreteli, že 90 % žiarenia prechádza aj cez mraky, do tieňa slnečníka preniká až 50 % žiarenia, piesok odráža až 25 % žiarenia, sneh dokonca 80 % a zhruba 40 % UV žiarenia preniká vodou do hĺbky 50 cm.

Zosilnená ochrana kože

Ak hľadáte niečo výnimočné na ochranu pokožky, zaujať by vás mohla bunková bioochrana, ktorá je patentovaná spoločnosťou Laboratoire Bioderma a pozostáva z komplexu účinných látok ectoin a manitol. Ectoin je produktom baktérie, ktorá žije v extrémne teplých podmienkach púšte. Okolo bunky vytvára ochranný obal, a tak zabraňuje prenikaniu UV žiarenia do pokožky a poškodeniu buniek. Manitol je látka, ktorá vychytáva voľné radikály spôsobujúce poškodenie bunkových štruktúr.

Bunková bioochrana chráni Langerhansove bunky (zodpovedné za imunitu pokožky), aktivuje prirodzenú obranyschopnosť pokožky, chráni bunky pred poškodením, podporuje rýchlejšiu obnovu buniek pokožky a bojuje proti predčasnému starnutiu kože.

Upozornenie na záver

Okrem dobrej nálady slnko so sebou prináša jednu dôležitú vec. Slnečné žiarenie totiž pomáha organizmu syntetizovať vitamín D v pokožke. Vitamín D má dôležitú úlohu napr. v kostnom metabolizme (umožňuje vstrebávanie vápnika) a jeho nedostatok sa môže prejavovať svalovou slabosťou, zvýšeným tlakom... Avšak tým, že sa chránime pred slnkom, ochrannými prípravkami zároveň zabraňujeme, aby slnečné žiarenie zohralo svoju pozitívnu rolu v prísune vitamínu D do organizmu. Preto treba dbať o dostatočný príjem vitamínu D prostredníctvom potravy ako sú morské ryby, syry, maslo, vajcia.